V detailoch je rozdiel, hľadajme ich.

Autor: Štefan Čuvala PhD | 19.3.2011 o 18:15 | Karma článku: 2,84 | Prečítané:  689x

Nedávno sme išli na MS telesne postihnutých atlétov do novozélandského Christchurch (áno presne tam, kde bolo zemetrasenie, ...vrátili sme sa chvalabohu o 20 dní pred ním). Naši atléti sa poctivo pripravovali a našou úlohou im bolo odporučiť, čo možno najlepšiu stratégiu tréningového vyladenia tak, aby ich výkon neovplyvnila dlhá cesta a časový posun (cesta na Nový Zéland s troma prestupmi trvala 36 hodín a počas letu sme prešli 11 časovými pásmami).

Priznám sa, osobne som nemal dovtedy skúsenosť s tak dlhým letom a takým veľkým časovým rozdielom. Preto som hneď od začiatku zháňal všetky možné informácie, ktoré by sme mohli využiť pri skrátení aklimatizácie. Áno, dobre som si pamätal, že sme sa učili, že na 1 časové pásmo, treba rátať zhruba s 1 dňom aklimatizácie. Vzhľadom na finančné možnosti zväzov, sme sa museli uskromniť so 6 dňami, teda zhruba polovicou toho, čo sme potrebovali.

Možností, ako skrátiť čas z jet-lag syndrómu je veľa a takmer všetky sme ich aj využili (príprava už pred odletom, počas neho i po ňom). Čo sme však nevyužili a nevyskúšali je ovplyvnenie tela prostredníctvom melatonínu. Informáciu o ňom som získal z časopisu Telesná výchova a šport (15, 2005, 3-4), kde už nebohý prof. Štulrajter písal, že existuje táto medikamentózna možnosť.

Melatonín je hormón, ktorý sa tvorí prevažne v epifýze a jeho tvorbu ovplyvňuje intenzita svetla. V noci sa ho tvorí asi 10 násobne viacej ako cez deň (teda reaguje na intenzitu svetla). Jeho úroveň s vekom klesá. Pri správnom dávkovaní a podávaní nim vieme výrazne ovplyvniť čas a kvalitu spánku a teda vieme športovca skorej pripraviť na neskorší časový posun.

Keďže sa jedná o doplnok, oslovil som lekárov s prosbou o pomoc. Dal som zistiť či sme a čo sme schopní pre športovcom v tomto smere urobiť. Bohužiaľ odpoveď mi neprišla včas, takže som tento strategický postup nemohol na danú súťaž zvoliť. A keďže som sa k danej informácií nedostal, spravil som si oneskorene svoj vlastný prieskum, ktorého výsledkom je:

deväť z desiatich experimentov poukazuje na to, že suplementácia melatonínom v čase začiatku noci (teda od 22h do 24h), znižuje jet-lag syndróm z letov prechádzajúcich cez päť a viacej časových pásiem. Denná dávka melatonínu s 0,5 až 5mg má pritom podobné účinky. Samozrejme ľudia s 5mg zaspávajú a spia o niečo lepšie, ako tí s 0,5mg. Dávky nad 5mg sa ukázali ako neefektívne. Podávame ho asi pol hodinu pred spánkom a to hlavne na rýchlejšie a lepšie zaspávanie (človek je teda schopný zaspať aj napoludnie, ak má v izbe tmu a pokoj). Takto vieme športovca pripraviť na dané časové pásmo už pred odletom. Výhody sú, že nie je návykový a nedá sa ním ani predávkovať. Nevýhody sú veľmi zriedkavé. Najvýraznejšie sú strata libida a dokonca aj zväčšené prsné bradavky, ...čo je asi logické, keďže hormón má antigonadotropný účinok. Tí, čo majú lieky na epilepsiu a zrážanlivosť krvi by ho nemali užívať.

Áno, je možné získať melatonín aj v potrave, ale na to, aby sme získali 3mg tohto hormónu by sme museli zjesť 120 banánov. Na druhej strane Dr. Richard Wurtman (neurobiológ) pri svojich výskumoch s jedlom a ich vplyvom na náladu zistil, že niektoré zložky na trhu neobsahujú vôbec žiadny melatonín, hoci to deklarovali.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?